Rozhovor s Josefem Stehlíkem pro Rolnické noviny
22. března 2019

Josef Stehlík: Rozhovor s Josefem Stehlíkem pro Rolnické noviny

Nejen o úloze rodinných farem na venkově a nové Společné zemědělské politice EU hovořil předseda ASZ ČR Josef Stehlík s redaktorkou slovenských Rolnických novin.

Kedy a prečo vznikla vaša organizácia?

Asociace soukromého zemědělství ČR vznikla v roku 1998, ako združenie právnických osôb, zastupujúce záujmy súkromných poľnohospodárov a nadväzovala na činnosť Sdružení soukromých zemědělců ČR. Impulzom pre jej vznik bol odchod súkromných poľnohospodárov z Agrárnej komory ČR v roku 1997.

Akí poľnohospodári sa združujú v Asociaci soukromého zemědělství ČR? Aký podiel poľnohospodársky využívanej pôdy obhospodarujú vaši členovia?

Máme cca 7,5-tisíca členov, ktorými sú väčšinou profesionálne rodinné farmy a tiež profesijné a odborné zväzy. Odhadom, vrátane profesijných zväzov naši členovia obhospodarujú cca 350-tis. ha poľnohospodárskej pôdy. Sme po Agrárnej komore ČR druhou najsilnejšou organizáciou poľnohospodárov.

Vy sám ste tiež aktívnym poľnohospodárom?

Áno, naša rodina hospodári na 280 ha, z toho 120 ha pôdy máme vlastných. Chováme dojnice a mladý dobytok cca 90 ks, 70 ks oviec, kone, pripravujeme chov nosníc vo voľnom výbehu, spracovávame časť produkcie mlieka vo vlastnej mliekarni na farme. Na chode farmy sa podieľa celá rodina.

Aký je v súčasnosti trend v ČR čo sa týka zväčšovania/zmenšovania poľnohospodárskych podnikov a ich aktivít?

Posledný zmapovaný trend podľa výsledkov Eurostatu za obdobie 2003 až 2013, vykazoval nárast počtu fariem fyzických osôb o cca 15 % a tiež ich priemernú výmeru o cca 17 %. Takisto došlo k navýšeniu podielu právnických osôb cca o 5 % a zmenšeniu ich výmery o 10 %. Tento trend prisudzujeme prechodu časti hospodáriacich fyzických osôb do formy právnickej osoby, ako riešenie problému odovzdávania fariem svojim potomkom a nasledovníkom. Sú to tiež profesionálne rodinné farmy a odhadujeme ich podiel na právnických osobách cca 5 – 7 %.

Aká je podľa vás úloha profesionálnych rodinných fariem na vidieku a akým sú prínosom pre zabezpečenie potravinovej sebestačnosti štátu?

Rodinné farmy považujeme za jednu z najdôležitejších foriem hospodárenia na vidieku, predovšetkým vzhľadom k priamemu vzťahu s miestom hospodárenia, priaznivejšieho vplyvu na okolitú krajinu a životné prostredie, rovnako ako na podnikateľský rozvoj príslušného mikroregiónu. Sú aj nositeľmi výroby miestnych špecialít a lokálnych výrob. Okrem toho oblasti výroby, ktoré sú realizované v chovoch menších fariem, ako je napríklad hovädzie mäso, sú prebytkovou komoditou, na rozdiel napríklad od ošípaných, alebo hydiny, ktoré sú chované prevažne vo veľkovýrobných prevádzkach a holdingových firmách a vykazujú sebestačnosť na úrovni 50 – 60 %.

Aký je váš názor na pripravovanú Spoločnú poľnohospodársku politiku? Čo je pre vašich členov najdôležitejšie presadiť do strategického plánu na budúce programové obdobie?

Sme presvedčení, že SPP bude musieť pristúpiť k systému zastropovania. Ale myslíme si, že tento princíp by mal platiť len pri základnej priamej platbe a nemal by sa dotýkať platieb ako ekologické schémy, platby na citlivé komodity, alebo environmentálne opatrenia. Dôvod je jasný, základná priama SAPSová platba je platba farmárovej rodine a tiež ako platba na rozvoj vidieka. Pokiaľ v katastri obce hospodária traja hospodári, prichádzajú priame dotačné platby k väčšinovému využitiu na území danej obce. To sa však určite nedeje, ak územia viacerých, niekedy až desiatok katastrov obcí obhospodaruje desaťtisíchektárový podnik, ktorý naopak tieto platby z vidieka odvádza mimo jeho priestor a de facto ho finančne tuneluje. Naopak, platbu za greening (po novom ekologické schémy, by mali byť vyplácané bez obmedzenia výmery, pretože je celospoločenský záujem, aby ekologické podmienky plnili aj veľké poľnohospodárske podniky. To isté platí napríklad aj pri citlivých komoditách. Podmienky, kto je skutočný poľnohospodár a podiel iných, ako poľnohospodárskych výrob na celkových príjmoch, by sa potom nemali týkať mikro a malých podnikov podľa definície a preukazovať by ich naopak mali iba farmy v kategórii stredný a veľký podnik. Dôvodom je všeobecná prospešnosť mikro a malých poľnohospodárskych podnikov pre rozvoj vidieka, a to bez ohľadu na to, aký podiel príjmov má takýto podnik z poľnohospodárstva.

Čo by ste na základe vašich skúseností odporúčali/odkázali kolegom poľnohospodárom na Slovensku?

Rozhodne by som im po viac ako dvadsiatich rokoch pôsobenia vo vedení našej mimovládnej organizácie odporučil, aby prevzali iniciatívu a zodpovednosť za rozvoj politiky rodinných fariem výlučne do svojich rúk. Rozhodne sa nemôžu spoliehať na to, že lepšie podmienky za nich vybojuje niekto, kto nie je priamo a úzko prepojený s týmto spôsobom hospodárenia. Určite by mali vybudovať sebavedomú a silnú organizáciu, ktorá má jasný program a predovšetkým je vo svojich názoroch dlhodobo konzistentná a jasne čitateľná. Určite musí mať ucelený odborný program, ktorým osloví politické subjekty tak, aby ho dokázali presadzovať ako v legislatíve, tak aj v štátnej exekutíve. Musí sa zasadiť za pozitívnu prezentáciu ich spôsobu hospodárenia, prínosu fariem pre vidiek, ponuku potravín, služieb, uplatnenie ľudí na vidieku, za poznávanie života na farme a pod. Je to množstvo práce, ale práce zaujímavej, podnetnej a predovšetkým zmysluplnej.

Našim slovenským kolegom veľmi držíme palce, aby sa im ich emancipačný proces čo najlepšie podaril. Nechceme im dávať lacné rady, ale sme pripravení v našej organizácii byť partnermi pre hľadanie programovej a praktickej pomoci, ako podobnú organizáciu ako je naša ASZ ČR uviesť do života, riadiť a dať jej dosiahnuteľné ciele.

Malvína Gondová, Roľnícke noviny